Sony A7 III - test
Sony A7 III je skvelý fotoaparát, ktorý momentálne zažíva veľký boom. O naše skúsenosti s týmto Full Frame sa podelíme v tomto článku..
A7 III je známy predovšetkým kombináciou vynikajúceho full frame senzora, veľmi rýchlym a spoľahlivým autofookusom, 4K videom, ktoré točí celým senzorom, stabilizáciou snímača a relatívne dobrou cenou. Fotoaparát som si zobral sa krátky výlet na Santorini, aby som sa presvedčil, či je to aj po roku stále benchmark pre hybridné prístroje. Taktiež som mal možnosť vyskúšať väčšinu konkurentov A7 III, takže aj s tými ho budem v tejto recenzii porovnávať.
Po roku užívania vyzerá táto A7 III stále veľmi dobre. Na tomto kuse sú len trochu oškreté miesta nad alfa logom, čo je spôsobené klietkou v ktorej som ho používal. Mimo toho je v podstate ako nový. Veľkosť A7 III je podľa mňa stále nedocená. Sony je v tomto smere majstrom.
Do veľmi malého tela dokáže vtesnať ohromné množstvo technológie. To samozrejme prináša aj nejaké kompromisy, avšak pomer veľkosti k výkonu je u A7 III jedna z mojich najobľúbenejších vlastností. Stále patrí medzi najkompaktnejšie full frame fotoaparáty.
Ak A7 III používate s veľkými zoom objektívmi, výhoda veľkosti nie je až tak podstatná. Dostupné sú ale aj kompaktné objektívy ako môj obľúbený Sony FE 28mm F2. Táto kombinácia je veľmi kompaktná, takže rád využívam aj túto stránku A7 III.
Ďalšia vec, ktorá sa mi na tomto fotoaparáte stále mimoriadne páči, je senzor a kvalita výstupu. Je to 24-megapixelový full frame senzor, ktorý využíva technológiu BSI. Vyniká hlavne mimoriadnym dynamickým rozsahom a výkonom v slabom svetle. V posledných dňoch som s A7 III fotografoval v náročných svetelných podmienkach, často proti slnku.
Práve to sú podľa mňa situácie z praxe, kde sa dá ťažiť z vynikajúceho dynamického rozsahu. Vyťahovať informácie z tieňov taktiež nie je problém, dynamický rozsah tohto senzora je skutočne vynikajúci.
A7 III je taktiež známy výkonom v slabom svetle. ISO 6400 nie je vôbec problém. Pri tejto hodnote môžete stále zosvetliť tiene bez toho, aby ste videli významné množstvo šumu. ISO 12800 je stále použiteľné.
Nejaký šum bude vidieť, ale pre on-line publikáciu je to v poriadku. Pri ISO 25600 je už šum viditeľný, farby sú však stále v poriadku bez posunu. Pre publikovanie v nižšom rozlíšení to stále stačí.
ISO 6400
24 megapixelov je pre mňa viac ako dosť. Ostrosť je vynikajúca, je to taktiež vhodnejšie rozlíšenie pre točenie 4K videa v porovnaní so 40 a viac megapixelovými senzormi. Pokiaľ sa však chystáte na veľkoformátovú tlač, A7R III vám ponúkne viac detailov.
Sony A7 III + Sony FE 28mm F2
Spokojný som aj s automatickou expozíciou a automatickým vyvážením farieb. V postprodukcii mením vyváženie bielej iba málokedy, ak nechcem docieliť špecifický vzhľad.
Rovnaký senzor Sony IMX410 pravdepodobne používajú aj iné fotoaparáty. Z6 má taktiež vynikajúci senzor s vysokým dynamickým rozsahom a nízkym šumom.
Panasonic S1 som zatiaľ podrobne netestoval, očakávam však, že bude mať podobný výstup. Fujifilm X-T3 tiež používa BSI senzor, je to však menší APS-C senzor. Nemá až taký ohromný dynamický rozsah a výkon v slabom svetle ako A7 III, je však bližšie ako som očakával. Čo sa týka senzora, A7 III je stále na špici v kategórii.
Sony má trochu zlú reputáciu kvôli farbám. Tie boli ale v poslednej generácii série A7 výrazne vylepšené. Celkovo sa mi farby z A7 III páčia. Sú to jedny z najviac neutrálnych farieb zo všetkých fotoaparátov, ktoré som testoval. Napriek tomu je však výstup bez úprav z Panasonicu, Nikonu a Fujifilmu o niečo príjemnejší pre väčšinu publika. Pokiaľ ale fotografie upravujete, veľký rozdiel tu nie je.
Fyzické ovládanie je na A7 III podľa mňa dobré, najmä ak vezmeme do úvahy veľkosť. Má 3 ovládacie kolieska a koliesko pre kompenzáciu expozície. To mimoriadne oceňujem, keďže Nikon Z6 ich nemá. Pridanie joysticku je taktiež obrovské vylepšenie oproti predošlej generácii. Páči sa mi aj umiestnenie tlačidiel C1 a C2. AF-ON tlačidlo je podľa mňa tiež vhodne umiestnené. Jediné čo mi tu chýba je ovládač režimu snímania a zaostrovania, ktorý je iba na A9.
Z6 má tiež veľmi dobrú ergonómiu a lepší grip ako A7 III, chýba však tretie koleso a kompenzácia expozície. Fujifilm X-T3 má v porovnaní s A7 III viac ovládacích prvkov. Tu to však záleží od toho, či má radi ovládanie v štýle analógových fotoaparátov. Panasonic S1 má určite najlepšie ovládanie je triede, je však omnoho väčší ako konkurenti, takže to je v tomto prípade kompromis.
Nikon Z6 a Sony A7 III
Užívateľské prostredie je jednou zo slabších stránok A7 III. Je relatívne komplikované a nie moc dobre štrukturované. Nedá sa ovládať dotykovou obrazovkou. Niekoľko vecí tu však výrazne pomáha.
V prvom rade je to joystick, potom funkčné alebo rýchle menu, ktoré sa dá plne prispôsobiť a taktiež nastaviteľné My menu. Vďaka tomu hlavné menu nie je treba používať až tak často.
S firmvérom 3.0 sa dá používať Fn tlačidlo na prepínanie medzi záložkami menu, čo je tiež nápomocné. Je tu aj 5 nastaviteľných režimov, ktoré používam na spomalené zábery. Po nejakom čase som si na menu zvykol. Sony by ale asi malo prísť s úplne novým menu.
Jedna vec, ktorá mi chýba u Sony aj Panasonicu v porovnaní s Fuji a Nikonom, sú samostatné režimy pre video. Video točím v inom obrazovom profile (PP8 s Gamou Cine 4), takže to musím stále prepínať, čo ma trochu spomaľuje.
Automatické zaostrovanie je naopak veľmi silnou stráknou A7 III. Používa fázové aj kontrastné body. Fázových je 693, kontrastných 425. Celkovo je to vynikajúci systém. Stále je to najlepší ostriaci systém zo všetkých fotoaparátov, ktoré som testoval. Je extrémne rýchly a spoľahlivý, bez akéhokoľvek huntingu. Aj v slabom svetle stále funguje vynikajúco. Sledovanie objektov je na tomto systéme asi to najlepšie.
Pokrytie senzora Sony A7 III ostriacimi bodmi. Zelenou sú vyznačené fázové body, modrou kontrastné.
Autofookus sa dá aj nastaviť, a to samostatne pre video a fotografie. Najmä vo videu je to mimoriadne dôležité. Môže byť veľmi rýchly a responzívny ak tak nastavíte odozvu a rýchlosť. Ostrenie môže byť tiež plynulé podobne ako Dual pixel od Canonu, ak nastavíte odozvu na štandardnú a rýchlosť na normálnu alebo pomalú.
Automatické ostrenie je na A7 III celkovo vynikajúce. A7 III má aj ostrenie na oko, ktoré od firmvéru 3.0 funguje aj so zvieratami.
Eye AF funguje aj na oslíkoch
A7 III má stabilizáciu senzora Steady Shot, ktorá je normovaná na 5 EV. Užitočná je najmä k fotografovaniu s pomalšou rýchlosťou spúšte. Vo videu pomáha hlavne pri statických záberoch. Na posúvanie senzora vo fotoaparáte nie je príliš veľa miesta, s väčšími pohybmi sa preto až tak dobre vysporiadať nevie. Dobre však filtruje menšie otrasy, čo pomáha pri práci s gimbalom.
S A7 III používam Feiyu tech AK2000, čo je momentálne môj najobľúbenejší gimbal. S výsledkami tejto kombinácie som spokojný, najmä s 28mm F2 objektívom. Pri použití na Zhiyun Weebill LAB rozhodne odporúčam nechať zapnutý Stedy Shot v A7 III, keďže Weebill je o niečo menej stabilný ako väčšie gimbaly.
Sony A7 III + Tamron 28-75mm F2.8 Di III RXD na gimbale Feiyu Tech AK2000
Panasonic S1 má omnoho lepšiu stabilizáciu, aj vďaka väčšiemu telu, takže to je znova kompromis. Nikon Z6 má podobne efektívu stabilizáciu, monžo o kúsok lepšiu ako A7 III. Má ale vynikajúcu elektronickú stabilizáciu, takže v tomto A7 III prekonáva.
A7 III je rozhodne hybridný prístroj vhodný na fotografovanie aj točenie videa. Najdôležitejšie je, že dokáže točiť 4K video celým senzorom bez cropu (orezania) v 24 alebo 25 snímkach za sekundu. Pri 30 snímkach za sekundu je tu 1.2-násobný crop. 4K60p točiť nedokáže, čo pri full frameoch stále nie je štandard. Panasonic S1 a Canon 1Dx Mark II vedia točiť 4K60p ale iba s cropom. Snáď bude A7S III prvý full frame, ktorý bude točiť 4K60p z celého senzora.
Screenshot zo 4K videa točeného na A7 III.
Ostrosť 4K videa je vynikajúca. 4K video celkovo vyzerá veľmi dobre, podobne ako u Panasonicu. Hovorí sa, že kvalita Full HD videa u Sony nie je dobrá, ja s tým však nesúhlasím. S vypnutým obrazovým režimom kvalita skutočne nie je ideálna, ak však točím s obrazovým profilom PP8, Gammou 4 a doostrujem v postprodukcii, výsledky sú vynikajúce.
V 100 alebo 120 snímkoch je to podľa mňa dokonca lepšia kvalita ako u konkurencie. Panasonic má ešte lepšie Full HD video do 60-tich snímok za sekundu. Sony má ale taktiež veľmi dobré Full HD video ak ho točíte správnym spôsobom. 1080p video točí až v 120-tich snímkach za sekundu. Je to skutočných 100 / 120 snímok s autofókusom, zvukom a možnosťou manuálneho nastavenia expozície. Ak chcete video spomaliť priamo vo fotoaparáte, môžete použiť funkciu S & Q.
Screenshot 1080p videa, točné v PP8, doostrené v postprodukcii
Sony A7 III je celkovo veľmi dobrá videokamera, aj keď niektorí konkurenti ako napríklad Fujifilm X-T3 majú pokročilejšie funkcie ako 4K60p, 4K DCI a 10-bitový záznam.
Hľadáčik a displej sú dve oblasti, kde Sony šetrilo, aby znížili cenu. Hľadáčik má solídne 0.78-násobné zväčšenie. Rozlíšenie je 2.36 milióna bodov. Určite sa dá používať, nie je to ale nič úžasné. Konkurencia má hľadáčiky s rozlíšením 3.69 milióna bodov, Panasonic S1 má dokonca 5.69 milióna bodov. Oproti týmto hľadáčikom vyzerá hľadáčik v A7 III zastaralo.
Displej má rozlíšenie 921 tisíc bodov. Rovnako ako hľadáčik je určite použiteľný, znova to ale nie je to nič extra. Viditeľnosť na slnku je trochu horšia. V porovnaní s 2.1 miliónovými displejmi, ktoré majú Nikon Z6 a Panasonic S1 taktiež pôsobí zastaralo. Stále si však myslím, že hľadáčik a displej sú vcelku rozumné miesta na šetrenie ak to už bolo nutné.
Sony poráža full frame konkurenciu v rýchlosti fotografovania. Dokáže fotografovať rýchlosťou 10 snímok za sekundu s mechanickou závierkou, automatickým ostrením, automatickou expozíciou a v 14-bitovom RAW. Buffer má kapacitu 37 RAW snímok. Spolu s vynikajúcim autofókusom to z A7 III robí vynikajúci fotoaparát na šport. Nikon Z6 s týmito nastaveniami dosahuje iba 5,5 snímok za sekundu, Panasonic S1 6 snímok za sekundu, má ale obrovský buffer na 90 RAW snímok.
A7 III má taktiež dva sloty na SD karty. Iba jeden je UHS-II kompatibilný, to však nie je až taký problém. Nikon a Canon majú v bezzrkadlovkách iba po jednom slote. SD karty pre zariadenie tohto typu plne postačujú. Dva UHS-II sloty sú podľa mňa pre A7 III dobrou voľbou.
Výdrž batérie na A7 III je tiež vynikajúca. Normovaná je na 710 snímok, čo je zďaleka najlepšia hodnota spomedzi konkurencie. Realisticky sa dá na jedno nabitie nafotiť až 2000 snímok alebo natočiť 3 hodiny 4K videa, čo je vynikajúci výsledok. Ja osobne si vystačím s dvoma batériami pre A7 III. Batéria v Nikone Z6 je normovaná na 310
záberov, Panasonic S1 je normovaný na 380 záberov. Tu je treba povedať, že výdrž batérie na A7 III je čiastočne dosiahnutá použitým hľadáčikom a displejom s nízkym rozlíšením a jasom.
Ponuka objektívov bola v minulosti slabinou E-mount systému, dnes je to však veľmi silná stránka. A7 III používam najmä s Tamronom 28-75mm F2.8 Di III RXD. Táto kombinácia je u tvorcov obsahu mimoriadne obľúbená, keďže ponúka clonu F2.8, univerzálny rozsah, natívnu rýchlosť ostrenia, utesnenie a veľmi dobrú cenu. Na tento objektív sa bližšie pozrieme v ďalšej recenzii.
Aby som túto recenziu zhrnul, musím povedať, že A7 III je podľa mňa stále vynikajúci fotoaparát a videokamera. V niektorých ohľadoch je stále lídrom na trhu. Tými sú predovšetkým výstup senzora, autofókus, pomer veľkosti k
výkonu a výdrž batérie. Nemá výraznejšiu slabinu, sú ale oblasti, kde je A7 III len priemerná. Sú to video funkcie, keďže nemá 4K60p ani 10-bitový záznam. Hľadáčik a displej sú taktiež prinajlepšom priemerné. Užívateľské prostredie je tiež skôr slabinou.
S fotoaparátom Sony A7 III som stále veľmi spokojný. Celkovo ho určite odporúčam ako vynikajúci všestranne využiteľný fotoaparát aj videokameru.
| Plusy |
Mínusy |
|
|